„Akcí a soustředění máme tolik, že ani nemám šanci všechno stíhat,“ říká dvaatřicetiletý Ondro Húserka, když popisuje aktivity svého domovského JAMESu (Slovenský horolezecký svaz, pozn. aut.). Jen za letošní rok se podíval několikrát do Alp, na větší expedici do indického Garhwalu a do Patagonie.

Právě Patagonie mu dle jeho slov učarovala nejvíc a je to pro něj jednoznačná srdcovka. Má tam i nějaké resty: třeba v cestě „Ragni“ (600 m, M4, WI5) na Cerro Torre to s parťákem otáčeli před poslední nevylezenou délkou.

Proč máš nejraději Patagonii?
Dôvod je asi jednoduchý – drsná príroda, super lezenie a to hlavné: nevídaná sloboda pohybu. Jednoducho povedané nikto od teba nič nechce – žiadne permity, povolenia, krytie agentúry. To sú věci, ktoré už dnes v máloktorom pohorí zažiješ. Bohužiaľ, pri súčasnej popularite a množstve nehôd, ktoré sa v oblasti Fitz Roya dejú, tak tomuto volnému režimu už nedávam veľmi dlhú životnosť.

Plánuješ se tam vrátit?
Určite hej. Mám za sebou už tri návštevý a snáď sa mi tam podarí dostať aj túto sezónu v Januári. Dúfam, že sa to podarí. Druhá taká vysnená destinácia je Nepál.

Jaká byla tvoje letošní sezóna – co tě nejvíc potěšilo?
Táto posledná sezóna bola celkom zaujímavá. Ja sa snažím byť čo najväčší univerzál (skaly, piesok, ľady, hory, drytool) a popri práci to vlastne dopadá tak, že sa stále len rozliezam. Tento rok sa do toho v máji priplietlo zranenie ramena, tak je celkom sranda, čo všetko som postíhal: Patagonia – prvovýstup na Aguja Desmochada, popri práci Yosemity, „Mustang“ 8a RP v Cadarese, potom Chamonix a Garhwalské Himaláje – prvovýstup na nevylezenú vežu.

A čo ma potešilo asi najviac? Asi to že, sme teraz v Garhwale nedostali úplne na frak a podaril sa nám napriek úplne zlím podmienkam vyliezť celkom zaujímavú cestu na vrchol, kde pred nami ešte nikto nestál.

Můžeš o tom prvovýstupu povědět trochu více?
Pôvodne sme mali v pláne skúsiť dokončiť na Thalay Sagare taký starý polský pokus z 80. rokov, ale boli strašne zlé podmienky. V stene žiaden ľad ani firn len tony nového prašanu. Všade naokolo padalo veľké množstvo lavín a naša situácia začínala byť fakt zúfalá.

V strede expedície nám napadlo v základnom tábore 70 čísel snehu. Museli sme dosť výrazne upraviť lezecké plány. Na konci expedície sa nám s Wadimom Jablonským podarilo vyliezť novú cestu „Gangori Gambling“ 6c+, M6, A0 na nevylezenú vežu v Masíve Manda, ktorej sme dali názov Falkon Tower (5602 m n. m.) V samotná cesta má 600 metrov, ak k tomu teda nerátam 500metrový dvojkový nástup. Podmienky v stene boli úplne katastrofálne a bolo treba hľadať čo najkolmejšiu líniu, kde sa už nemohol držať sneh. Akonáhle sme sa dostali do dákych mixových pasáži, tak to bol len strach a hrôza. Tiež bolo treba liezť čo najviac na slnku. V druhej polovici októbra si asi vieš predstaviť, aké su teploty na lezečky v Himalájach. (směje se)

Jsi členem slovenské seniorské alpinistické reprezentace. Můžeš trochu pohovořit, co to obnáší? Kolik vás tam je a kolik děláte ročně společných výjezdů?
V seniorskej reprezentácií SHS James je nás desať. Z toho taký univerzálny horský lezci sme traja (ja, Jozef Krištoffy a Adam Kaniak). Do reprezentácie sa dostaneš na základe výstupov z predchádzajúcej sezóny a určtie aj podľa plánov na tú ďalšiu. Cieľom je podporiť ľudí, ktorých to lezenie baví a majú potenciál rásť a produkovať hodnotné výstupy aj v budúcnosti. A povinností, tých nemáš až tak veľa: liezť, napísať príspevok na stránku a do časopisu Horolezec, posielať fotografie.

Okrem toho sa organizuje celkom veľké množstvo sústredení (všetky ich nemám šancu ani postíhať). Okrem reprezentácie sa môže zúčastniť každý člen JAMESu, ktorý odoslal výstupy za predchádzajúcu sezónu. Tie sústredenia sú zimné Tatry, zimné Alpy, piesky, bouldrové sústredenie, sústredenie pre skalných lezcov…

Okrem toho sa posledné sezóny rozbehlo financovanie väčších grantových projektov JAMESu. Takže je toho fakt veľmi veľa, kde sa dá realizovať.

Zmínil jsi i písek – jaký máš k němu vztah?
V Adršpachu sme boli už veľa krát. Je to presne také to zážitkové lezenie, aké mám rád. (směje se) Tam som sa ako tak naučil liezť špáry. Liezli sme vždy prevažne klasiky samozrejme bez Mg a ufonú. Vždy to bolo také opatrnejšie pri výbere, ale našla sa sem tam dáka cesta, ktorú sme už považovali za extrém a často sa nelezie.

Keď sme tam boli prvý krát s Marošom Červienkom, tak sme tie línie len nesmelo obzerali. „Treningovka“ (VIIb, pozn. aut.) bola celkom bitka. Jediné, čo som si trúfol natiahnuť, bola cesta „Kitzbühel“ (VIIIc) na Vinnetou, pretože tam bolo celkom veľa kruhov a vypadalo to ako tie naše tatranské rajbasy. Akurát tam nebolo tak veľa machu. (směje se)

K takým tým naj klasikám určite radím cesty „Hrana pádú“ (VIIIb) na Gilotinu, „Iljúv odkaz“ (VIIc) na Starostovou, „Tenké psaní“ (VIIIb) na Pošťáka, „Stena železem zdobena“ (IXa) na Chrámovkách lebo „Vitamin C“ (VIIIc) na Romantickou v Teplicich.

Můžeš porovnat pocity z písku s těmi, co zažíváš v horách?
Lezenie na piesku je super škola. Otvorí ti to trocha oči, čo všetko je reálne a jak to tý starý borci museli umět.. Určite ti to posunie hranicu morálu na inú úroveň. Bez morálu toho veľa v horách nevylezieš či už je leto alebo zima. Tiež ťa lezenie na piesku naučí veriť úplne iným isteniam. Ľudia často trocha neveriacky pozerajú, keď spravím zlaňák z jednej skoby a uzla v špáre. (směje se)

__________________________

Ondro Husérka bude mít přednášku na letošním Sherpafestu 3. prosince – doraž si ho poslechnout do kina Aero v Praze. eMontana je mediálním partnerem festivalu.