„200 slov“

Na vrcholu Fitz Roye člověk nespí každý den

17. 02. 2016, Standa "Sany" Mitáč, Mišo Žilka

Ján „Smolo“ Smoleň a Mišo Sabovčík udělali po 32 letech novou slovenskou cestu na Fitz Roy v Argentině. („Asado“, M8, 7a+, A2, 605 metrů nového lezení, pozn. aut.)

Podařilo se jim trefit tři týdny lezeckého počasí, což bývala v Patagonii hodně vzácná záležitost. Dnes se tam počasí rok od roku zlepšuje a času na oblíbené zevlování v El Chalténu pod horami už lezci nemají tolik co dřív.

Odpovídal Janko „Smolo“ Smoleň.

Co je to za Patagonii, když je tam pořád hezky?
Počasí se každou sezónu lepší, to je pravda, ale i tak to byla výjimka. Fotky trochu klamou – když jsou silné mlhy, tak někde čekáš a nefotíš. Nebylo to úplně tak, že by bylo tři týdny v kuse každý den jasno. Nicméně mohli jsme pořád lézt s krátkými přestávkami.

Jaká je vlastně první slovenská cesta, co vede na Fitz Roy?
Tu udělali tatranci Gálfy, Orolín a Petrík v roce 1983. Jmenuje se „Slovenská cesta“, je za 6c a měří 900 metrů. Jiná slovenská cesta tam není. Zolo Demján tam kdysi opakoval „Kalifornii“ (400 m, 6a+) za jeden den. Takže jsme byli pravděpodobně třetí Slováci, co vylezli Fitz Roy.

Lezli jste jižní stěnu – na jižní polokouli tedy vlastně stinnou severku. Jaké to bylo?
Jo, bylo to jako kdyby opačně. Slunko nám tam svítilo hodinku ráno a hodinku večer, když zapadalo. Ve stěně byla celkem sranda se skvělým parťákem Mišem. Hodně emocí jsme zažívali po vylezení na vrchol. Dolezli jsme na něj večer a trávili tam celou noc. Ráno nás chytil východ Slunka na Fitz Royi, což nezažiješ každý den… Jinak cesta byla celkem bitka, hlavně dole to hned začalo vážnými mixovými délkami až za M8. Od čtvté délky jsme lezli v lezečkách a tam nás potrápili hlavně převislé širočiny. Byli jsme rádi, že jsme se nahoru probojovali.

Pokračování od Mišo Žilky:

Ako ste našli smer prvovýstupu a kedy ste sa preň rozhodli?
Ten smer na Fitz Roy bola vlastne taká naša záloha. Do Patagónie sme išli skúsiť vyliezť prváč na Cerro Torre, ale kvôli veľkému teplu a nebezpečenstvu pádu veľkého seraku a snehových hríbov nad líniou sme sa rozhodli pre Fitz Roy. Pred rokom sme vyliezli na Poincenot a keď sme sedeli na vrchole všimli sme si výraznú líniu v južnej stene Fitz Roya. Nakoniec sa ukázalo, že sú to všetko ťažké širočiny a tak sme priamo pod stenou vybrali líniu viac vpravo, ktorá vyzerala trochu ľahšie.

Takže tam je viac voľných línií?
No nejaké tam ešte sú. (lišiacky úsmev)

Ako dlho ste to liezli?
Dva dni. Prvý deň sme vyliezli osem dĺžok, prespali po sediačky na dosť nepohodlnom ôsmom štande (Ale vďaka bohu zaň! Lepšie po sediačky ako v slučkách.) A druhý deň sme to doliezli na vrchol. Predpoveď bola dobrá aj na ďalší deň a tak sme vypustili nočné zlaňovanie a užili si pohodlnú noc a krásny východ slnka na vrchole. Ráno sme dali raňajky a zlanili dole.

Čo štýl a istenie? Nity, skoby, friendy?
Ostalo tam po nás asi šesť skôb a nejaká slučka. Nity sme nemali. Čo sa dalo, sme liezli voľne a na čo nebola sila alebo morál sme hákovali. Prvý liezol naľahko a druhý žumaroval a ťahal sviňu.

Mrzel ťa voľný prelez?
Vtedy nie. Proste sme valili hore. Niektoré dĺžky by boli voľne naozaj ťažké. Máš zmrznuté ruky aj nohy. A v niektorých previsnutých širočinách by som asi aj dušu vypustil a stálo by nás to veľa času. Až teraz s odstupom času ma to trochu žerie, že som mohol viac zabojovať.

Ako jsi na tom s odvahou?
Neviem. Myslím si, že odvaha prichádza s rokmi a so skúsenosťami. Čím dlhšie lezieš, tým sú tvoje plány odvážnejšie. Na druhú stranu keď lezieš dvadsať rokov tak sa vieš pohybovať v horách lepšie, rýchlejšie a bezpečnejšie. Takže to nie je odvaha, ale skúsenosť.

Pripravoval si sa na to nejako špeciálne, trénoval si na Patagóniu?
V rámci možností som chodil behať. Na jeseň som liezol na piesku, najmä v Teplických skalách, dlhé cesty. A hodne som liezol na OS. V zime stena s lanom. V Chaltén Massif sú dlhé a náročné nástupy, takže silné nohy a dobrá fyzička sa určite hodia. (smiech)

Sláva a pýcha?
Ešte budem musieť veľa prváčov vyliezť aby som bol slávny (smiech). No a s tou pýchou? Mám obrovskú radosť z tohoto prvovýstupu a som hrdý, že po 32 rokoch tam vznikla nová slovenská cesta. Každý deň predsa na Fitz Roy cestu nespravíš. (smiech) Pre mňa to bol veľký lezecký sen, ktorý sa mi splnil. Ale s pýchou to má veľmi málo spoločné.

Galerie Fitz

Klik pro vstup do fotogalerie

Bivak na osmém štandě cesty „Asado“. Nahoře Smolo, dole Mišo.

I malé články dají dohromady velkou práci. Cvakni a potěš eMontanu.