„200 slov“

Sen každého koutaře. Vylezli jsme cestu „American Direct“ na Petit Dru

09. 09. 2020, Richard Nemec

Je 3:30 a Adam púšťa k skromným raňajkám hudbu z mobilu, ktorá zvýrazňuje už tak silnú atmosféru. Do steny naliezame ešte po tme. Lezieme súbežne na jednom skrátenom ½ lane – s priemernými odlezmi cez 10 metrov som permanentnej v no-fall zóne. Nie je tu moc priestoru na chyby, aj keď vypadnúť sa tu dá veru všade. Batohy na chrbte nás poriadne zohrievajú, tieto ťažítka si dnes asi celkom užijeme.

Tragický štýl tento fast & light: človek si snaží pobaliť „len to potrebné“, ale aj tak je ten batoh podozrivo ťažký. Po necelých dvoch hodinách už stojíme pod výrazným 45metrovým kútom, odkiaľ začíname s regulárnym ťahaním. Stena je naozaj strmá a o každú dĺžku tu treba pekne bojovať. No tá skala je perfektná a kompaktná. Len na pár miestach pod „jammed block-om“ je to celkom slušný legoland, kde sa dá vyletieť s kadečím.

Na poludnie už stojíme pod legendárným 90metrovým kútom, ktorý preškolí aj dlhoročných kútových hercovníkov. Celkom nám to vyťahalo paprče, ale dávame to na OS a celí natešení sa ocitáme pod hakovacím traverzom, ktorý je tou pravou čerešničkou na torte. Istenia tu vypovedali svoju službu už pradávno a dnes majú skôr odstrašujúci ako užitočný charakter.

Legendární 90metrový kout = 2x štiplavé 6c s jednou lehčí délkou (f: R. Nemec)

Opatrne sadám do 3–4 mm hrdzavých driekov s polámanými karabínami, no zážitok… Ale to staré železo nás nejakých spôsobom udržalo a my sa ocitáme na bivakovej polici na severnej hrane Petit Dru. Vyliezli sme „Ameriku“! Od vrcholu nás ešte oddeľuje 10 dĺžok normálky „Allain – Leininger“, v ktorej sme ešte pekne dostali po prstoch.

Slnko sa pomaly stráca za horizontom. Posledné pasáže sú skôr povinná a boľavá jazda mokrou a rozsypanou žulou ako to pôvabné lezenie v západnej stene. S príchodom noci aj my prichádzame na samotný vrchol. Vyšlo to, dnes to bol sakra záhul!

Vrcholová fotka s Panenkou Marií, Petit Dru (f: R. Nemec)

Po 17 h intenzívneho lezenia si dávame final-high-five s Panenkou Máriou, zaliezame do spacákov a pomaly začíname vstrebávať všetky dnešné zážitky. Pod nami sa týči sen každého dobrodruha – nebezpečná, západná stena Petit Dru. Po posledných „kozmetických úpravách“ sa celkom drasticky zmenila jej lezecká mapa a z obrovskej palety legendárnych a úplne šialených línií nám stena zanechala už iba hŕstku master-kúskov. Dnes sme vyliezli „American Direct“, jednu z posledných žijúcich ikon tohto žulového giganta…

Den a délky, na které budeme dlouho vzpomínat. (f: A. Kaniak)

AMERICKÁ DIRETKA“
American Direct alebo „Americká diretka“ (6c A1, 1100 m, ED1, vrchol 3733 m n. m.) bola prvý krát vylezená yosemitskými lezcami Royalom Robbinsom a Garym Hemmingom počas jednej z ich prvých návštev masívu v lete roku 1962 (24–26. 7. 1962). Royal Robbins si túto stenu naozaj obľúbil, o tri roky sa opäť vracia a spolu s Johnon Harlinom prelieza ešte priamejšiu líniu „American Direttissima“, hodnotenú ako ED3. „Americká diretka“ si drží aj slovenské prvenstvo a to prvý zimný prelez, vytvorený A. Belicom a I. Kollerom 28. 2.–5. 3. 1975.

Masívne skalné zosuvy medzi rokmi 1997 a 2011 vymazali polovicu lezeckej mapy celej steny a eliminovali tak širokú paletu lezenia na viac menej – tri cesty. Ani naša diretka už nie je kompletná a od kyvadlovej dĺžky sa už viac nelezie (aj keď pokusy tam boli). Pokusy boli dokonca aj v obrovskom výlome! Každopádne, kvalita skaly v tejto stene je perfektná, skala je čistá a kompaktná a ponúka super lezenie.

Topo „Americké diretky“ (zdroj: climbingjunkies.wixsite.com)

NAŠA LIGHT & FAST VÝBAVA
Batoh + spacák 0,9 kg + 1/2 decathlon karimatky 4mm + ľahká goráčka + polartecová vesta + 2 ks lyofilizované jedlo + sušené mäso + 6 ks tyčinky + 2 l vody + BCAA/MG/IONT + hygienické vreckovky + mačky + čakan + mobil + 1 MSR Windburner a 100g plynu.

Hardware: 2x 60m laná + 10 expresiek + set čokov + mikrofriendy a friendy po modrého BD, po zeleného zdvojené + ballnuty + slučky + rollnrock/ropeman/tibloc


Facebook eMontany | Odebírej nás, sdílej, palcuj, komentuj...